Konské sily

13.03.2018 09:51

Keď sme začali s chovom zvierat, postupovali sme vzostupne: od zajacov, cez psov ku kozám a ovciam. Táto „stredná veľkosť“ zvierat – čiže výška kôz a oviec – nám dlho vyhovovala. Aj keď občas s nadávkami, ale sme zvládali ich držať na uzde. Až jedného dňa prišla za nami jedna milá modrooká slečna s otázkou, či by sme na našej farme neposkytli ubytovanie pre jej koňa. Touto cestou sa do nášho dvora dostalo skutočné zviera – KȎŇ. Dovtedy sme nikdy neprišli do styku s koňmi a začala pre nás nová skúsenosť. Najprv sme sa museli učiť konskú abecedu:

- nepribližovať sa ku koňovi zozadu, aby sa nezľakol a nekopol nás do čeľustí

- nestrkať mu prsty do papule, môže si ich pomýliť s jedlom

- nikdy si s ním nemerať sily v preťahovaní sa

.

.

.

Po čase sme si zaobstarali aj vlastného poníka. Na koňa si ešte netrúfame.

Náš poník sa pôvodne volal Bandi, čo vyvolávalo úsmev obecenstva. Chceli sme ho prekrstiť, pričom padli rôzne návrhy: Bond, Dandy, Andy, . . ., ale poník sa tvrdohlavo držal pôvodného oslovenia. Museli sme ho naďalej volať oným južanským menom Bandi. Až do jedného osudového dňa.

Bandi bol žrebec a u nás boli ustajnené už dve cudzie kobyly. Keď Bandi zistil, že na svete existuje aj opačné pohlavie, bol neudržateľný. Robil všetko pre to, aby sa dostal do intímnej blízkosti kobýl. Začalo to byť neudržateľné a preto sme sa rozhodli, že Bandi bude vykastrovaný. Dohodli sme si termín zákroku a čakali na veterinára.

Keď nadišiel očakávaný deň, Bandi netušil, že je pre neho rozhodujúci.

Veterinár mu dal prípravok, po ktorom začal byť omámený. Ešte sa snažil chodiť, ale klátilo ho to zo strany na stranu. A vtedy sme ho prekrstili. Bol „bambavý“ a prischlo mu meno Bambi. Foneticky to znie podobne ako Bandi a on na toto nové meno počúva.

Zákrok prebehol bez problémov a asi po polhodine sa z nášho žrebčeka stal valach. Našťastie sa neobjavili žiadne komplikácie a rana sa mu pekne hojila. Trvalo to asi mesiac, kým zistil, že kobylky ho už nevzrušujú. Bambi síce stratil časť svojej osobnosti, ale miesto toho sa mohol zaradiť do stáda. Už neobťažoval svojimi sexuálnymi návrhmi kobyly a odvtedy sa spolu pasú bez problémov.

Kým sme Bambiho kúpili, vyrastal v prostredí, kde ho nikto necvičil. Naším zámerom je naučiť ho nosiť na chrbte deti, takže začína výcvik.

Bambi mal jednu nepríjemnú vlastnosť: hrýzol. Nielen jedlo, ale aj ľudí. Nebolo to bolestivé, len nepríjemné. Zaujímavé, že po kastračnom zákroku sa od tohto svojho zlozvyku odvrátil (možno ho napadlo, že ktovie čo mu ešte odrežú, ak neprestane hrýzť =D). Ľudí už nehryzie, ale občas sa vybúri na ostatných zvieratách. Keď „chytí nervy“, behá po hospodárskom dvore a kto s mu neuhne, toho pohryzie. Ovce, kozy aj hydina už vedia, že keď Bambi začne šantiť, treba mu ísť z cesty. Vtedy každý uteká, kade ľahšie. Po pár minútach sa Bambi ukľudní a na dvore sa všetko vracia do normálu.

Čo sa týka jeho výcviku, máme pred sebou ešte dosť práce, ale Bambi má pred sebou peknú budúcnosť: jeho poslaním je nosiť na svojom chrbte malé deti, aby im urobil radosť.

 

—————

Späť