Život v prírode

19.03.2017 11:06

Presťahovať sa z hlavného mesta na samotu medzi zvieratá si vyžaduje veľkú rozhodnosť aj veľkú odvahu. Ale odmenou je to, že si môžete svoj život usporiadať tak, aby ste ho mohli prežiť s pocitom zmysluplnosti – aspoň teda v našom prípade. Žiť v súlade s prírodou odbúrava vnútorný stres a prináša pokoj a radosť do života. A tiež rozvíja fluidnú inteligenciu. To znamená, že začnete lepšie chápať súvislosti. Vnímate zmenu ročných období, musíte myslieť okrem seba aj na iné tvory: aby mali dosť jedla, vody, tepla a aj lásky. Oni vám vašu starostlivosť oplácajú dôverou a často aj fyzickou prítulnosťou.

 

Ale rozhodnutie bývať mimo zabehaných koľají nám otvorilo ešte jedni dvere: začala sa v nás prejavovať kreativita. Navrhli sme si dom a postupne nám dochádzalo, že v oblasti dizajnu nemáme hranice. Náš dom zarástol brečtanom, paviničom, okolo neho vyrástli stromy a kríky a keď ráno sedíme na terase s kávou, pozeráme sa do upokojujúcej zelene, ktorá nás obklopuje z každej strany. Ráno nás budia hlasným spevom vtáci a počúvame od nich také melódie, o ktorých sme netušili, že existujú. Tienistá stránka nášho bývania je tá, že náš dom a jeho klímu milujú aj chrobáky a iné malé stvoreniatka. Tak si pamätáme rok ucholakov, rok cikád, rok slimákov – každý ďalší rok je charakterizovaný nejakým druhom hmyzu. A všetky tieto potvory sa snažia dostať sa do nášho súkromného priestoru. Keďže celá rodina svorne trpíme arachnofóbiou (niektorí z nás ju majú v miernejšej forme), najhoršie návštevy v dome sú pavúci. Už sme sa naučili nevybehnúť z domu vždy, keď ich zbadáme v nejakom rohu, ale v našej domovej výbave je niekoľko druhov sprayov na lezúci hmyz.

 

Zásadne nevytíname nič, čo sa dobrovoľne rozhodlo vyrásť nám na dvore. Jednoducho to začleníme do plánu celkového rozvoja porastov na pozemku. Len občas, keď máme problém preliezť popod alebo popri nejakom strome či kríku, ostriháme ich. Asi preto sa nám na dvore objavujú také rastliny, ktoré sme nikdy predtým nevideli. Zrejme sa po okolí roznieslo, že je tu azyl pre ohrozené druhy =D.

 

Dočítali sme sa, že obyčajné vrabce sú ohrozený druh. Zrejme preto sa nasťahovali k nám a urobili si hniezdočká nad obývačkovým oknom. Vďaka tomu na jar môžeme sledovať ich súboje o samičku, potom o hniezda, potom sledujeme, ako sa malé vrabčiatka učia lietať (niektoré pritom skončia v pazúroch našej Micky) a posledné štádium je opustenie hniezda, odchod do veľkého sveta, aby sa na jar znovu objavili.

 

Občas k nám priletia aj veľmi zaujímavo sfarbené vtáky, v noci môžeme sledovať sovy a netopiere na love, a k tým väčším zvieratám, ktoré javia záujem o našu farmu, patria lasice, kuny, líšky a ďalšie zvieratá, ktoré síce nevidíme, ale v noci počujeme ich hlasité prejavy. Dokonca nedávno nám náš dobrý známy povedal, že ani nie tak ďaleko od nás sa objavili medvede. Tie už rozhodne do obývačky nepustíme!

 

Tento život je neporovnateľne iný, ako život v meste. Pulzujete spolu s prírodou a začnete si vážiť každý prejav života. Najťažšie pre nás bolo prijať smrteľnosť. Veľakrát sme zažili smrť našich zvieratiek a vždy to bola bolestná skúsenosť. Ak bývate v meste a nemáte žiadne zvieratko, nevnímate smrteľnosť stvorenstva. Ale keď vám umiera niečo, čo ste veľmi ľúbili, zasiahne vás to priamo do srdca. Boli takéto smutné udalosti: vzdialenému susedovi sa uvoľnili bojové psy z koterca a potrhali nám celé stádočko kôz a oviec; inokedy prišiel nezvaný pes na dvor, keď sme tam neboli a roztrhal vyše desať morských prasiatok, ktoré mali klietku na dvore. Líška nám podrhla a ukradla nespočet slepičiek, kačíc, zajačikov. Ale prijali sme nevyhnutnosť: aj smrť patrí k životu. Rodenie a zomieranie je kolobeh, ktorý nikdy nebude prerušený.

 

—————

Späť