Svätý Mikuláš

28.10.2016 07:33

Kto bol skutočný Mikuláš?

Svätý Mikuláš, syn bohatých a zbožných rodičov, sa narodil v roku 270 v meste Patara (provincia Lýkia), neďaleko mesta Myra, kde neskôr pôsobil. Od mladého veku sa prejavoval ako veľmi inteligentný a cnostný človek. Svojou zdržanlivosťou, dobročinnosťou, nevinnosťou srdca a svätosťou života bol vzorom pre svojich rovesníkov. Keď absolvoval svetské vzdelanie na verejných školách, začal sa pripravovať na kňazskú dráhu. Po tom, ako bol vysvätený za kňaza, zasiahla krajinu morová epidémia, pri ktorej zahynuli v roku 300 jeho obaja rodičia. Veľký majetok, ktorý zdedil, sa nerozhodol sebecky využiť na svoj prospech, ale začal ho rozdávať chudobným. Nerozdával ho však verejne, ale tajne, takže nikto nevedel, kto tento šľachetný dobrodinec je. 

Najznámejšie je jeho obdarovanie nešťastného schudobneného boháča, ktorý nedokázal uživiť svoju rodinu a tak mali jeho dcéry pomáhať živiť rodinu vykonávaním najstaršieho remesla. Keď sa o tom dopočul Mikuláš, rozhodol sa za každú cenu panenstvo troch dcér zachrániť. Trikrát za sebou hodil do spálne zarmúteného otca mešec peňazí a ten mohol postupne svoje dcéry dobre povydávať. Pri treťom raze bola však jeho identita odhalená. Mikuláš zaprisahával otca troch dcér: 

„Ja som vykonal len povinnosť kresťanskú. Ďakujte Pánu Bohu a nie mne za dary, a nehovorte nikomu, čo sa stalo.“ Napriek tomu sa táto udalosť rozchýrila a celý kraj velebil odhaleného ľudomila. Ten však pre svoju skromnosť nemohol zniesť takúto slávu a rozhodol sa odísť do Svätej Zeme.

Odtiaľ bol neskôr povolaný späť do Myry, hlavného mesta Lýcie, kde sa stal biskupom, priam vzorom biskupov – jeho oddanosť modlitbe i povolaniu, prísne pokánie, trpezlivosť, pokora a dobročinnosť k blížnemu mu priniesli zaslúžené uznanie celých generácií.

Keď sa rímski cisári Dioklecián a Maximian Herkulius rozhodli uzákoniť uctievanie modiel a prenasledovať kresťanov, Mikuláš sa nebál verejne postaviť takýmto praktikám, za čo bol odsúdený a uväznený v žalári. Trest s pokorou prijal, lebo pre svoju vieru bol ochotný podstúpiť aj trýznenie tela. Po nástupe cisára Konštantína Veľkého, ktorý sám na konci života konvertoval na kresťanskú vieru, bol z väzenia prepustení.

V roku 325 sa zúčastnil Prvého nicejského koncilu, na ktorom kresťanskú vieru bránil aj zvnútra, keď sa postavil proti Ariovi a jeho zástancom, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista. Aj vďaka jeho horlivému snaženiu bolo ariánske učenie koncilom odmietnuté ako bludárske a bolo zavrhnuté.

Po mnohých ďalších významných skutkoch ukončil svoju životnú púť práve dňa 6. decembra roku 345 (niektorí autori uvádzajú rok 352 či dokonca 330) a v tento deň je odvtedy jeho pamiatka pripomínaná.

Odkaz sviatku sv. Mikuláša je teda úplne odlišný od kupovania čokoládových figúrok a dávania cukríkov deťom v preoblečení za Santa Clausa. Svätý Mikuláš nám svojim životom dokazoval veľké cnosti duchovného a fyzického milosrdenstva, zdržanlivosti, pokory, schopnosti stáť za svojím presvedčením aj za cenu perzekúcie, pravovernosti a skromnosti.

 Mimoriadne obľúbený je Mikuláš do dnešných čias najmä v Rusku, pričom je aj patrónom tohto štátu. Aj na Slovensku sa po ňom pomenúvali mestá - napr. Liptovský Mikuláš, Borský Mikuláš. V Anglicku je mesto St. Nicholas a vo Francúzsku po ňom nazvali mestečko Saint Nicolas de Port, v ktorom je postavená nádherná katedrála a je venovaná Mikulášovi. Uctievaný je najmä v Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi, kde mu bolo zasvätených mnoho chrámov a kostolov. Vo východných cirkvách je druhým najuctievanejším svätým hneď po Panne Márii. Aj vďaka tomu sa stal nie len patrónom štátov, ale aj miest (napr. Bari, Amsterdam, New York) a tiež patrónom rôznych profesií. Za svojho ochrancu ho považujú napríklad lekárnici, obchodníci, námorníci, lukostrelci, právnici, či dokonca voňavkári a väzni. No je najmä patrónom detí a študentov.

Darčeky na Mikuláša začali pôvodne rozdávať Holanďania. V ich krajine prichádza Mikuláš - Sinter Klaas - už v novembri  v sprievode viacerých čiernych pomocníkov, ktorí hádžu deťom darčeky cez komín. Odtiaľ sa tento zvyk preniesol aj do Ameriky, kde sa premenoval na známeho Santa Clausaktorý však chodí až 24. decembra spolu so záprahom sobov a nosí deťom darčeky cez komín. V našich končinách chodí cez noc Mikuláš ku dverám príbytkov a pomáhajú mu jeho verní pomocníci anjelik a čert.

Aké boli zvyky a tradície v tento sviatok na Slovensku? Okrem klasických obyčajov, akými bolo rozdávanie darčekov, Katarína Nádaská poukazuje na jednotlivé odlišnosti v slovenských regiónoch pri slávení Mikuláša, ktoré sa dodržiavajú až do dnes. Na Horehroní napríklad čert s radosťou strašil slobodné dievčatá, keďže trojica Mikuláš, anjel a čert boli zvyčajne zamaskovaní mládenci, ich obchôdzky bývali žartovné, napríklad dievčatá si museli kľaknúť a modliť sa. Slobodné dievčatá zase zvykli po príchode Mikuláša do domu recitovať žartovný text: 

„Mikulášku môj milý, 
daj mi muža v tej chvíli, 
aký bude, taký bude, 
len nech navždy len môj bude.“

Okrem klasických mikulášskych obchôdzok v niektorých lokalitách Slovenska, napríklad v Potvoriciach, chodievali na Mikuláša do kúdeľnej izby štyria mládenci – jeden bol oblečený ako Mikuláš, druhý mal masku medveďa, tretí bol gazda vedúci medveďa na retiazke. Štvrtý bol maškara alebo čert. S mládencami zvykol chodiť ešte harmonikár – tieto obchôdzky mali žartovný ráz a boli určené pre slobodné dievčatá – mládenci žartovali a dievčatá im odriekali posmešné modlitbičky:

„Mikuláško maličký,
Ako blška drobučký,
Nový krpec, starý remeň,
Až na veky vekov amen.“

V Brhlovciach pri týchto mládeneckých Mikulášskych obchôdzkach mohol mládenec, pokiaľ mal v kúdeľnej izbe aj svoju milú, po Mikulášovi jej poslať drobnú sladkosť, perníkové srdiečko, stužky a podobne. Veselé mládenecké obchôdzky s Mikulášom, čertom, medveďom, gazdom poznali aj v iných lokalitách Slovenska – bola to príležitosť, ako sa mohla mládež zabaviť. V ľudovom prostredí na Mikuláša ženy v tento deň nepriadli, muži nešli do lesa a nepáralo sa. Na Spiši sa napríklad vešali do dverí stajne dve prekrížené metly, aby tam bosorky nemali prístup. 

„Mikulášku, dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku,
zlož tú svoju plnú nošu, 
daj nám darov svojich trochu,
či koníčka medového,
či koláča makového, 
veď ty strýčku Mikuláš, 
veľa dobrých darov máš.“

 

Ale zvyky sa menia. Už aj na Slovensku sa udomácnil alebo premenoval Mikuláš na modernejšieho Santa Clausa. Je to však vymyslená postavička, ktorú presadila skvelým marketingom spoločnosť Coca- cola. Preto je veľký, tučný a vždy v červenom. Ale tiež symbolizuje Vianoce. "Skrátka v USA , kde boli vždy menej religiózne založení, to už v predstihu vyriešili – žiaden Ježiško, ale Santa Claus – ten bol pre Američanov všetkých farieb a rás prijateľnejší," opisuje kultúrne rozdiely Nádaská. Podľa nej Američania týmto spôsobom demonštrovali liberálnejší a demokratickejší postoj k Vianociam. Katarína Nádaská však nezabúda zdôrazniť, že pre kresťanov sú Vianoce v prvom rade kresťanským sviatkom. Ako sa píše v Biblii, narodenie Ježiša Krista je dar Boha ľudstvu – poslal na svet svojho syna – malé dieťa, ktoré sa v dospelosti nechá ukrižovať ako obeť za spásu ľudstva. Pre deti sú však Ježiško a Vianoce synonymom obdaruvávania sa.

—————

Späť


 

 

Požehnané Vianoce

 

a šťastný nový rok 

 

    2017