Pomenovanie Vianoc v iných krajinách

28.10.2016 07:16

Slovo Vianoce sa v slovanských jazykoch vyskytuje len v slovenčine a češtine, ostatné slovanské jazyky označujú tento sviatok úplne inými názvami - napr. v ruštine je to Roždestvo [Christovo] (t. j. Narodenie [Krista]), po ukrajinsky Rizdvo [Christove] (t.j. Narodenie [Krista]), po poľsky Boże Narodzenie (t. j. Božie narodenie), po bulharsky Koleda, po bielorusky Koľady alebo Kaľady, po chorvátsky, slovinsky/srbsky Božič/Božić resp. po macedónky Božik (t.j. Boží Syn, malý Boh), v hornej lužickej srbčine Hody, v dolnej lužickej srbčine Gody/staršie: Gódy (t.j. Hody) a v polabčine Tréb. 

Najstarším domácim slovanským pomenovaním Vianoc bolo slovo Kračún, ktoré sa dodnes používa napr. ešte v slovenčine (pozri nižšie a pozri článok kračún) a v maďarčine (Karácsony). V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun). Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako - pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie.

V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky. Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.

—————

Späť