Niečo o hydine

19.03.2017 13:03

Roztomilé slepičky

Počuli ste už o tom, že sliepky sa vraj vyvinuli z tyranosaura rexa? To bol dravec menšieho vzrastu (v porovnaní s dinosaurmi). Keď tak sledujem naše sliepky, som ochotná tomuto uveriť.

Tieto milé tvory sú voči človeku veľmi lojálne.  Ak pracujete v ich blízkosti, radi sa vám tmolia pod rukami. Vždy musíte jedným okom sledovať, čo práve robia, aby ste im nechtiac neublížili. Majú k svojim majiteľom takú slepú dôveru, že ich ani nenapadne, že by sa im v ich blízkosti mohlo niečo zlé prihodiť. 

Ale skúste ich nechať zavreté v menšom priestore. Okamžite začnú problémy. A ak ešte k tomu je medzi nimi nejaká zranená slepica, to už je hotová sodoma – budú do nej ďobať, kým nevypustí dušu!

Sú dokonca neľútostné aj voči kuriatkam.

Jedna naša sliepka kvokla. Nechceli sme ju prenášať na iné miesto, tak sme ju nechali sedieť na vajíčkach tam, kde si ona vybrala miesto – v kuríne s druhými sliepkami. Bola to osudná chyba. Keď sa začali liahnuť kuriatka, zakaždým zmizli. Napokon sme zistili, že si na nich pochutnávajú iné slepice. Podarilo sa nám síce dve kuriatka zachrániť, ale je to len slabá útecha za tých desať stratených a zjedených kuriatok.

Pri chove sliepok som zistila, že sú mimoriadne spoločenské. Majú radi, keď sa im prihovárate. Vtedy aj ony začnú to svoje kvo-kvo a takýto dialóg môže trvať pomerne dlho. Keď sú sliepky v pohode, odvďačia sa vám vajíčkami. Ale samozrejme potrebujú aj kvalitnú stravu – žiadny chemický gebz, čím ich kŕmia vo veľkochovoch. Treba im umožniť prístup k dážďovkám, chrobáčikom, trávičke, rôznym semienkam a potom sú ich vajíčka zdravé a bez rizika pri konzumácii.

Aj sliepky, ako všetky živé tvory, majú svoju sociálnu štruktúru. Niektoré sú individualistky. Tie sa túlajú vždy inde, ako ostatné. Sú také, ktoré milujú utekať. Keď sú ráno vypustené z kurína, okamžite bežia k plotu a hľadajú skulinku, cez ktorú sa dá prejsť do sveta na druhej strane plota (pol hektára „doma“ im nestačí). Sú aj také, ktoré nazývam priateľky. Chodia stále spolu, švitoria si medzi sebou.

Každá slepička má svoj charakter a zrejme má aj svoju predstavu o svet – ako ľudia.

 

 

Vodná hydina

Kačky na rozdiel od sliepok sú viac spoločenské. Držia sa väčšinou v kŕdli, aj keď sa občas stane, že niektorá kačička sa vydá svojou cestou.

Kačací národ si mimoriadne ctí tradície. Chovali sme kačky v malej ohrade kým nepodrástli a potom sme ich chceli zahnať na iné miesto. Aj keď sme na ohrade otvorili bránku, neboli ochotné prekročiť pôvodnú hranicu a vyjsť do priestoru za bránkou. Trvalo to dosť dlho, kým jedna z nich nabrala odvahu a vyšla z ohrady. Potom ju už nasledovali aj ostatné. Ale keď mohli, aj po dlhšom čase sa vracali do svojej malej ohrady. Nuž čo – tradícia je tradícia! 

Taká intímna záležitosť: párenie sa kačíc a husí.

 


Keď sa kohút pári so sliepkou, vyskočí na ňu, vyšticuje ju, znásilní a ide ďalej. Sliepka sa len otrasie a nabudúce sa snaží ísť kohútovi z cesty. Ale vodná hydina – to je iná káva. Káčer aj gunár sa dlho chystajú na sexuálny akt. Svoj zámer dajú partnerke najavo tak, že ju „láskyplne vyšticujú“. Z tohto prejavu náklonnosti samička pochopí, čo má nasledovať. Pokorne si sadne na zem a samček sa snaží na ňu vyliezť. Nakoľko vodná hydina má klzké perie, podarí sa mu tak asi na piaty raz. Keď už je konečne na svojej partnerke, má ďalší problém: udržať sa na nej za ten čas, čo prebehne párenie. Ak sa zošmykne skôr, celá procedúra začne odznova. A keď už konečne dôjde k spáreniu, kačička alebo husička idú do vody a dôkladne sa umyjú. Káčer alebo gunár ešte dlho lapajú po dychu, ale ani tento veľký výkon ich neodradí od toho, aby nehľadali vo svojom okolí ďalšiu samičku.


 

—————

Späť