Intímne oblečenie

18.10.2017 13:03

U mužov aj u žien sú za predchodcu intímnej spodnej bielizne považované bedrové rúška, ktoré nosili muži aj ženy v starovekom Ríme – tzv. subligaculum. Jediný zachovaný exemplár tohto intímneho odevu sa nachádza v súčasnosti v Londýne.

V chladnejších mesiacoch si ženy obliekali o jednu spodnú košeľu navyše. Počas menštruácie urodzené a bohaté dámy nosili špeciálne upravené košele s rázporkami a cípmi na bočných stranách, ktoré sa dali prevliecť pomedzi nohy a zviazať. Bežné ženy však svojmu mesačnému cyklu neprikladali nejaký špeciálny význam. Pracovali a oddávali sa milostným hrám rovnako ako po iné dni v mesiaci - s tým rozdielom, že sa menej obávali splodenia potomka.

Páni sa prvých spodkov dočkali už v 13. storočí, kedy si pod nohavice naťahovali bielizeň so sťahujúcimi šnúrkami okolo bedier a lýtok. Tie sa postupne skracovali a v 15. storočí siahali len do polovice stehien. Dôvodom vzniku takéhoto typu odevu bola možno veľmi nepríjemná a tvrdá časť oblečenia – zbroj. Aby si páni nevydreli až do krvi svoju pokožku, museli ju chrániť jemnejšími látkami.

Spodné nohavičky sa medzi dámami ujali až v 19. storočí. Prvými nositeľkami nohavičiek boli baletky, prostitútky, mníšky a malé dievčatká. U dospelých žien bolo vtedy úplne bežné, že žiadne spodné prádlo nemali. Až keď do módy prišli sukne s vystuženými krinolínami, pod ktorými bola zima, začali si aj dospelé ženy chrániť svoje intímne partie pred chladom. Vtedy sa zrodili tzv. dámske spodky. Z praktických dôvodov to boli dve samostatné časti nohavíc, ktoré boli v rozkroku opatrené rozparkom - aby sa ženy nemuseli pri každej návšteve toalety zložito vyzliekať.

 

Korzet

Extrémne štíhly pás a vytvarovanú postavu chceli mať ženy od nepamäti. Už v starovekej Kréte sa okolo roku 1800 p.n.l. ženy súkali do odevu podobnému korzetu, ktorý bol vyrobený z medených plátov. Grékyne si zase telo obopínali radom pásov.

Obdobná móda sa objavila znovu v 13. storočí, keď dámy začali túžiť po vyformovanej siluete.

Korzety sa neskôr stali veľmi dôležitou súčasťou garderóby dám v 16. storočí. Ich úlohou bolo stiahnuť pás až do takej miery, aby sa zmestil do dvoch dlaní, čo predstavovalo častokrát obvod menší ako 40 centimetrov. Ženy zo skromnejších pomerov sa museli uspokojiť len s takzvanými šnurovačkami, ktoré slúžili aj namiesto blúzok.

Používanie korzetov však nebolo rozhodne nič zdravého. Kvôli tesnému šnurovaniu ženy nemohli sedieť, ani poriadne dýchať a často omdlievali. Pravidelné sťahovanie mohlo spôsobiť aj deformáciu vnútorných orgánov a niekedy sa pri silnom sťahovaní vraj dokonca podarilo aj zlomiť rebro, ktoré mohlo vážne poraniť pľúca.

Postupom času sa korzety stali symbolom spoločenského postavenia. Za ich rozšírenie vraj môže manželka francúzskeho kráľa Henricha II. Katarína Medicejská, ktorá údajne nechcela, aby na dvore boli ženy s vyvinutejším poprsím a tenším pásom.

Kult štíhleho pásu sa držal až do začiatku 20. storočia. Podľahla mu aj cisárovná Alžbeta Bavorská, ktorá sa do korzetu nechávala sťahovať a nakoniec aj zašiť. Odmenou jej bolo 47 centimetrov v páse.

Aj korzety sa postupne skracovali na dĺžku tesne pod prsiami, vďaka čomu sa začiatkom 19. storočia pretvárali na novodobé podprsenky.

Aby si korzety plnili svoju funkciu, museli byť vystužené množstvom kovových drôtov. Do hry preto v 19. storočí vstúpila propaganda za racionálne spotrebiteľské správanie. V období I. svetovej vojny Spojené štáty americké potrebovali množstvo kovu, aby mohli bojovať. Začali sa preto masívne propagovať nové podprsenky, ktoré nemali tieto kovové časti. V roku 1917 americké ženy – vlastenky – prestali nakupovať korzety a začali vo veľkom nakupovať podprsenky. Odvtedy zaznamenávame boom práve tejto spodnej bielizne. Vlastenecky naladené americké ženy v tých časoch ušetrili americkému hospodárstvu 28 000 ton železa. V medzivojnovom období sa potom zdokonaľoval tvar aj veľkosť podprseniek – na výber boli rôzne miery košíkov. Postupne sa do nich všívali drôtené kostice, ktoré mali zabezpečiť lepšiu oporu.

V rokoch 1870 – 1880 sa stalo módnym trendom akési predĺženie spodničky, avšak táto konštrukcia nevypĺňala boky ale zadok a tým zvýraznila na postave nádheru zadnej časti tela. Tento módny výstrelok sa často používal spolu s korzetom.

Korzety sa zachovali do dnešných čias - ako súčasti plesových rób, alebo dokonca plnia svoju pôvodnú funkciu: zmenšujú obvod pása svojej nositeľky.

 

—————

Späť


Spodné prádlo

/album/spodne-pradlo/subligakulum-jpg/
/album/spodne-pradlo/grekyne-jpg/
/album/spodne-pradlo/co-sposobil-korzet-jpg/
/album/spodne-pradlo/korzet-jpg/
/album/spodne-pradlo/stihly-pas-aleira-avendanova-jpg/
/album/spodne-pradlo/extremy-jpg/
/album/spodne-pradlo/sucasnost-jpg/
/album/spodne-pradlo/korzet2-jpg/

—————