24.3.2017

24.03.2017 15:48

Rozhodla som sa, že si začnem viesť denník. Musím vedieť, ktoré udalosti sa kedy stali a aká bola moja úloha v nich. Nikdy napríklad nevieme, v ktorý deň sadla ktorá kačka, hus alebo slepica na vajíčka. Z toho vyplýva, že ani nevieme, kedy sa začnú malé liahnuť. A to je problém, pretože líšky v našom okolí si evidentne zápisky vedú a majú lepší prehľad o dátumoch ako my. Preto sa môže stať, že v deň, v ktorý sa tá-ktorá hydina vyliahne, už aj zmizne v nenažratej líščej papuľke.

Takto sa nám stalo v priebehu jedného dňa, že líška odniesla ani nie vyliahnuté káčatká, ale rovno ich matky, ktoré znášali vajíčka. Ráno si prišla pre prvé štyri matky a káčera. Keď sme sa ako-tak spamätali z prvého šoku, okamžite sme išli nakúpiť nové kačky do neďalekej dediny, pretože naše pôvodné kačice už naznášali veľa vajec a bola by škoda ich nechať navnivoč.

Nové kačky sme doniesli domov, zavreli ich do dvorčeka a išli sme sa najesť. Keď sme sa o hodinu vrátili, všetky kačky boli preč a tentoraz – aby nám to nebolo ľúto – aj s nakladenými vajíčkami. Pani líška mala zjavne veľa potomstva. Vtedy sme si zaobstarali psa a naše straty sa zmiernili. Zmizne zo sveta len tá sliepka alebo kačka, ktorá sa rozhodne opustiť bezpečie hospodárskeho dvora a ide na prieskum do okolitých krovísk.

Takže späť k denníku.

Už asi týždeň trvá krásne počasie. Veľmi je to dobré – pre nás – pretože nám pred pár dňami praskol kotol ústredného kúrenia a vďaka krásnemu počasiu stačí večer prikúriť do krbu. Bolo by to aj romantické, keby nám ohník v krbe nepripomínal budúcu investíciu do nového kotla. Ale … vďaka Bohu, že sa to nestalo v treskúcich mrazoch. Boli by väčšie problémy.

Je úplne zjavné, že počasie sa rozkývalo od svojej rovnovážnej polohy. Pred pár dňami ešte po nociach dosť mrzlo a teraz sa môžeme vonku opaľovať. Vlani prišli mrazy vtedy, keď už všetky ovocné stromy a kríky rozkvitli a prišli sme o všetku úrodu ovocia. Ako to bude tentoraz? Vďaka vysokým teplotám už začali pučať stromy, ale mrazy zvyknú byť ešte aj v máji! Zdá sa, že čo sa týka ovocia, budeme musieť rátať s dovozom – pekne chemizovaným.

Kačky už začali pred pár dňami znášať vajíčka a tiež aj husi. Snáď sa nám podarí odchovať zopár kusov vodnej hydiny, aby sme v zime mali na stole aj pečenú kačku či hus.

Pred pár dňami sa narodilo koze Linde kozliatko. Je to nanič matka - asi preto, že vyrastala u ľudí ako maznáčik. Ale aspoň má dosť mlieka. Kozliatko je neskutočne pekne sfarbené, žiaľ, je to capko. To znamená, že skončí v mrazničke.

Druhá koza – bezmenná biela – ešte neporodila. Veľmi sme zvedaví na jej malé. Rodí prvýkrát a podľa toho, ako bude mať mlieko, možno aj poslednýkrát.

Malá Me-me prekonala pred štyrmi dňami ťažkú krízu. Dostala z niečoho príšernú hnačku a vyzeralo to, že je po nej. Nevládala sa postaviť na nohy, nejedla, len trpne čakala na koniec. Ale Me-me je natoľko milučká, že sme sa rozhodli zachrániť ju akýmikoľvek prostriedkami. Dostala ľudský liek No-spa a tiež nejaký zvierací prípravok proti hnačke. Teraz už behá a zdá sa, že je v poriadku. Je to neuveriteľne húževnatá a životaschopná kozička. Snáď sa dožije dospelosti.

Nevieme, z čoho mohla mať takú silnú hnačku, čo ju takmer zabila. Kozám škodí obilie – a to aj vo forme pečiva a chleba. Aj napriek varovaniu, aby návštevníci farmy nekŕmili zvieratá obilnými výrobkami, mohlo sa stať, že Me-me niečo pojedla a takmer prišla o život.

Na detskom ihrisku som postavila altánok pre rodičov, ktorí tu sedia, kým sa ich deti hrajú v piesku. Dúfam, že sa z neho nestane nové pieskovisko. Deti sú neskutočne vynaliezavé a majú bezhraničnú fantáziu. Už to bude len na dospelých, aby ich usmernili – čo môžu a čo nie.


 

—————

Späť